Zakrpatený králik Ofinka a jej príbeh

Ofinka je krásny, malý zakrpatený králik bielej farby, troška tmavej srsti má na ľavej strane hlavy a ušiach. Menší a menej viditeľný fliačik má aj na chrbte. Vekovo jej tipujeme asi 2 roky s váhou 1,6kg, takže je naozaj malinká. Je to kríženec pravdepodobne s levíkom zajačikom, pretože okolo uší má menšiu hrivu. Vlastne aj svoje meno dostala práve vďaka tomuto. Keď som ju prvý krát videla, mala túto hrivu smerom dopredu a vyzerala, ako keby mala ofinu medzi uškami.

Jej príbeh by som nazvala typickým príbeh zajačika, ktorý bol kupovaný pre dieťa. Ako to býva zvykom, zajačik po 2 mesiacoch dieťa omrzel. Taktiež tu zohrávali faktory ako králik smrdí, robí bordeľ, všade je seno a ohrýza mreže klietky a veci naokolo. K tomuto všetkému treba pridať fakt, že bola bitá a týraná. Neznášala nie ľudí, ale pohýb rúk, načo som prišla až, keď skončila u mňa doma.

Pán, ktorý kúpil králika pre syna a ktorý po 2 mesiacoch skončil vo vonkajšej králikárni, sa netajil tým, že ostatné zajace (nie hobby, ale určené na mäso) a vrátane Ofinky pravidelne bil. Neviem prečo ho jedného dňa osvietilo a spýtal sa nás, či náhodou nechceme toho najmenšieho králika, že mu ho je ľúto zabiť na mäso. Vtedy mi prebehlo hlavou, že na mäso? Ani vo sne ma nenapadlo, že ju tam má na mäso...Ofinka váži 1,6kg aj s chlpmi, veľa mäsa na nej fakt nie je … Nakoniec som sa rozhodla, že mu ju tam za žiadnu cenu nenechám a vezmem ju aj keby neviem čo (nemala som priestor, klietku ani veci pre králika). Keď som spomínaného pána odchytila o 3 dni neskôr, že či si ju môžem nechať, tak začal váhať ….dôvod bol to, že pred cca týždňom ju nechal nakryť (čo nám pred 3 dňami nepovedal) obrovským samcom a že chce zajačiky. Neviem ako, ale nakoniec skončila u nás. V momente sme ju vzali na veterinu, veterinár ju prezrel a bola v poriadku. Samozrejme sme ju dali zaočkovať. Bála som sa, že bude v zlom stave, pretože nám pán rozprával o tom, ako tie ostatné zajace boli v hroznom stave, keď ich doniesol. Čo osud nechcel, naozaj bola nakrytá … avšak ja som ju objednala na kastráciu. Neviem, či som urobila dobre alebo nie, ale vtedy sa nenašla pre ňu ani dočaska a ani výhľad na nový domov. Bolo to v máji a vtedy sa ako keby s králikmi roztrhlo vrece, a domov sa ťažko hľadal aj zlatým a milým králikom a nie agresívnemu, ktorý nezniesol akúkoľvek manipuláciu. Toto rozhodnutie som urobila ja sama a sama za to nesiem zodpovednosť. Do budúcnosti dúfam, že pri ďalších prípadoch, konečne budem mať priestor a čas, aby som sa tomuto mohla vyhnúť.

Trvalo mi asi 2 mesiace, kým prestala na mňa útočiť. Každý deň som sa jej venovala niekoľko hodín, aby zistila, že je nič nehrozí a ruky človeka jej viac neublížia. Teraz je to spokojný králik, ktorý sa nechá aj pohladkať, v klietke kde má záchod môžem dať ruky, bez toho aby som bola celá doškriabaná. Myslím si, že z nej nikdy nebude úplne pohodový králik, vzhľadom na jej minulosť. Stále je nervózna z iných ľudí, než som ja a na začiatku je nedôverčivá. Avšak je to úplné iný králik. Sem tam spolu pozeráme seriály, čítame spolu knihu, alebo sa len maznáme. Momentálne je u mňa, na adopciu ešte nie je, a neviem či niekedy bude, keďže sme si na seba veľmi zvykli … uvidíme. Králiky sú totiž sociálne zvieratá a mali by žiť s parťákom rovnakého druhu. Najideálnejšie sa znáša vykastrovaný párik.

Na záver by som ešte chcela dodať, že mám alergiu na zajačiu srsť a aj napriek tomu ju mám v izbe, kde spím. Behá mi po posteli, kde necháva chlpy…. popravde ani neviem povedať jedno miesto, kde by jej chlpy neboli. Ono pomôcť sa dá vždy, otázne je len, či ste ochotní sa vzdať kúska vašeho pohodlia a pomôcť zvieratku v núdzi. ;)

Veľká vďaka patrí môjmu priateľovi, bez ktorého by som nič nezvládla. :*